EUBA first time

Ekonomická univerzita v Bratislave pre všetkých prvákov

Články

Ako študovať a pripravovať sa na skúšky na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Článok je prevzatý z portálu sloboda.zelenice.sk. Jeho autorom je "rodney" a v auguste naň upozornil Martin Filko na eTRENDE pod titulkom - Ako prežiť ekonomickú.

Tento článok je subjektívnym postrehom jeho autora a nemusí sa zhodovať s názormi administrátora tejto stránky.
V septembri na Ekonomickú univerzitu nastúpia ďalší naivní prváci a preto im chcem dať niekoľko informácií o päťročných prázdninách, ktoré ich očakávajú.
Ja osobne som tento rok vyštudoval Fakultu hospodárskej informatiky, odbor účtovníctvo – audítorstvo, takže moje rady sú určené hlavne študentom tejto fakulty.

Osobne si však myslím, že sa dajú aplikovať na celú univerzitu a vysoké školy s ekonomickými odbormi.

Pointou štúdia na Ekonomickej univerzite je ekonomické pravidlo  s minimálnymi vstupmi dosahovať maximálne výstupy.


1. Nenavštevujte prednášky
Prednášky sú nepovinné. Za celé svoje štúdium som absolvoval vyše 55 predmetov a približne len 15 z nich malo prednášky, ktoré sa dali vydržať, a 5 z nich malo prednášky, ktoré by ma bavili, keby som na ne chodil. Na prednášky určite nechodievajte. Sú zbytočné. To čo vám na nich povedia si starostlivo do svojich zošitkov a papierikov zapíšu vaši „usilovní“ spolužiaci, ktorí majú pocit, že im nesmie utiecť ani jedno slovo. Potom na konci semestra pred skúškovým obdobím si prednášky jednoducho požičajte, prefoťte a vráťte. Ideálne je, ak si to dáte prefotiť u niekoho v práci, a nielenže vás to nevyjde ani korunu, ale bez námahy v priebehu polhodiny získate tie zväčša nezmyselné informácie, kvôli ktorým by ste na prednáškach museli týždenne vysedávať celé hodiny.
Osobne som prvé tri roky robil takú chybu, že som si prednášky prefocoval priebežne. Potom sa iba strácali a miešali a na konci semestra som ich musel prefotiť znova.

2. Nikdy neštudujte literatúru navyše Väčšinou ide o v živote nepoužiteľné kecy, ktoré len jednotliví akademici prepisujú z jednej hrubej knihy do druhej. Ide o zbytočnú stratu energie. Vynaložená námaha vôbec nezodpovedá efektu. Iba čo zaplatíte stovky až tisíce korún za tzv. odporúčanú literatúru, aby ste sa dozvedeli omáčky okolo pár rádoby kľúčových informácií, ktoré omieľajú stále tie isté základné pravdy o tom, že keď chcete zarobiť tak nakupujte za desať korún a predávajte za pätnásť a nie naopak.
Učiteľ vždy na prednáške nadiktuje povinnú literatúru ku skúške, ktorú treba vedieť, čo je väčšinou jeho 400-stranová kniha, alebo 400-stranová kniha jeho kolegu a potom nadiktuje odporúčanú literatúru (to je tá spomínaná literatúra navyše). Literatúru navyše sme vyriešili, teraz spomínaná kniha. Knihu nikdy nečítajte je to zbytočné, pretože potrebný výcuc vám učiteľ v priebehu semestra nadiktuje v prednáškach, aj keď sa dôležito tvári, že to nebude stačiť. Verte mi, bude.

3. Na povinné cvičenia sa pripravujte minimálne
Cvičenia sú povinné. Aj keď sú prednášky nepovinné, vyučujúci využívajú manipulatívnu vetu typu: „Na prednášky nemusíte chodiť, ale na cvičeniach musíte vedieť, čo sa na nich preberalo!“
Tak takéto bububu môžu hovoriť malým deťom a nie nám.
Mnohých chudákov to ale vystraší a v najhoršom prípade začnú strácať svoj drahocenný čas na prednáškach. V tom lepšom prípade si prednášky začnú priebežne prefocovať (to som zo začiatku robil aj ja). Ale ako som povedal, oboje je zbytočné. Na cvičení stačí iba improvizovať. Vždy sa vedľa vás nájde niekto, kto má prednášky pred sebou. Takže platí pravidlo, že ak ich má niekto vedľa vás, máte ich aj vy. Ak ide o mimoriadne stresujúce cvičenie s profesorom, ktorý si na vás kompenzuje svoj úbohý osobný život, tak si päť minút pred cvičením prednášku prejdite očami.
Na cvičenia je niekedy treba prepočítať nejaké príklady. To je jediné, čo odporúčam. Ja som to nerobil a potom som pred zápočtami trávil tri dni vkuse nad papiermi a zisťoval, čo sa ako počíta. Oveľa lepšie je počítať veci priebežne.

4. Nekupujte si žiadne knihy
Knihy sú drahé a zbytočné. V živote som žiadnu nepotreboval. Vlastne iba dve. Všeobecnú ekonomickú teóriu a Národohospodársku politiku. Knihy nebudete takmer nikdy potrebovať. Ak sa tak náhodou stane, požičajte si ju. V najhoršom prípade si ju prefoťte. Knihy sú drahé. Stoja od väčšinou od 300 do 1500 Sk a ako som povedal, na skúšku stačia prednášky a mnohokrát aj to nie (k tomu sa dostanem).
Študenti zvyknú predraženú literatúru riešiť tým, že si kupujú opotrebované knihy po starších študentoch. Vtedy sú knihy lacnejšie, ale stále zostávajú nepotrebné. O to smiešnejšie pôsobia naliehavé vyjadrenia učiteľov o tom, ako je potrebné kúpiť si najnovšie vydanie, pretože sú v ňom zmeny. Poviem vám, že tie zmeny sú asi väčšinou v čiarkach, bodkách a výkričníkoch. Veď čo už sa môže meniť na ekonomických teóriách, matematických a štatistických metódach a podobných somarinách. Zmeny sú vždy veľmi zanedbateľné. Tip: pokojne môžete riskovať, že zmena v publikácii (ktorú si ale nemáte kupovať) je nezanedbateľná, pretože sa ju dozviete v pravý čas.

5. Buďte ako Mohamed, ku ktorému dôjde hora
Nebuďte iniciatívni. Všetko k vám príde a všetko sa dozviete v pravý čas. Prostredie, ktoré tvorí neutíchajúca, väčšinou prihlúpla vrava vašich spolužiakov, ktorí neustále so stresujúcimi hláskami preberajú, čo na akú skúšku potrebujú, čo treba vybaviť, kde sa ísť zapísať, čo kde zohnať. Všetko sa podozvedáte ani neviete ako. Iba sem tam načúvajte. Ale nenačúvajte zase až príliš, pretože si dostanete depresiu z prostredia, v ktorom sa nachádzate.

6. Získané informácie o organizácii na škole vždy overujte!
Pretože celá mentalita ekonomickej univerzity je založená na bububu systéme a domnienkach, ktorým všetci slepo nielenže veria, ale podľa toho aj jednajú. Uvediem jeden príklad z miliardy.
Na strednej som neznášal telesnú a tešil som sa, že na výške sa jej už definitívne zbavím. Dekan nám na začiatku oznámil niečo v zmysle, že telesnú si môžeme aj nemusíme v jednom zo semestrov v rámci prvých troch ročníkov zapísať. Ale nebolo to celkom jasné, tak som sa pozrel do študijného programu školy. Z tej formulácie mi to tiež nebolo celkom jasné, aj keď sa to prikláňalo k verzii, že telesná je nepovinná. Ale všetci okolo mňa si zapisovali buď aerobik, tenis, plávanie, behanie a kadejaké žráče času. A všetci do mňa hustili, že do tretieho ročníka musím absolvovať jednu telesnú. Tak som došiel na študijné a tam sa odohral tento dialóg.
Ja: „Musím si zapísať telesnú?“
Študijná referentka: „V programe je to napísané.“
Ja: „Áno, ale ja som celkom nepochopil. Myslím si, že nie, ale ostatní hovoria, že je to povinné.“
Študijná referentka: „Ktorí ostatní?“
Ja: „Spolužiaci.“
Študijná referentka: „To je jak jedna babka povedala.“
Ja: „Takže je telesná povinná?“
Študijná referentka: „Už som povedala.“
Ja: „Áno alebo nie?“
Študijná referentka: „Veď to je jasné, nie?“
Podotknem, že túto študijnú referentku, ktorá nenávidela svoju prácu a všetkých študentov už konečne vyrazili a zostala tam jedna úžasná ústretová osoba, ktorá mi kývla hlavou, že nie. Telesná nebola povinná. A teraz príde pointa. Po štyroch rokoch som sa dokonca dozvedel, že jedna spolužiačka si v priebehu troch rokov zapísala dve telesné, pretože podľa nej boli dve telesné určite povinné. Takéto fámy a bububu reči, že „niečo sa musí, lebo inak...“ okolo vás budú šumieť neprestajne celých päť rokov. Či už ich budete počuť od študentov alebo učiteľov. Nepanikárte, neverte im a zachovávajte si zdravý sedliacky rozum.

7. Nechajte projekty nech sa robia sami
Neraz dostanete úlohu urobiť prezentáciu alebo nejaký projekt. Prvou najlepšou alternatívou je zohnať si už urobený trebárs od vedľajšieho krúžku, alebo od starších žiakov alebo aj z inej školy. Určite vás budú vyučujúci zastrašovať, že oni majú všetky projekty odložené a určite spoznajú, ak ste ho niekde opajcli. Zase ide o stupídne bububu. Nepamätajú si nič. Ani nevedia nič. Ešte si pamätám ako nás učiteľka informatiky Doc. Ing. Kvietková, Csc. učila, že cd-čko sa napaľuje od kraja do stredu, že nevýhodou harddisku a diskety je, že sa z nich nedá vizuálne čítať, že pri infikovaní počítačovým vírusom z reproduktorov vychádzajú nie celkom príjemné zvuky a že hudbou počítačovej budúcnosti je, že na klávesnici bude tlačidlo pizza, ktoré keď stlačíte, objedná vám pizzu.
Táto osoba tam učí doteraz, a dokonca skúša v štátnicových komisiách. Nie je zďaleka jediná svojho druhu. Ale to som odbočil. Ak sa projekt nedá zohnať, snažte sa pripojiť ku skupinke tzv. usilovných študentov, ktorí to urobia takmer celé za vás. Ak to predsa len ostane na vás, potom je tu už len internet. Ak ide napríklad o prezentáciu na určitú tému, stačí povyberať pár vhodných internetových stránok, nakopírovať do wordu potrebný text, dať to vytlačiť, pár vecí prefotiť aj na fólie na meotar – lebo na ekonomickej univerzite platí pravidlo, že ak počas prezentácie použijete meotar, potom bola prezentácia kvalitná. Niekedy som mal dojem, že aj keby ste na meotar položili kus lajna, tak by vás uznávali. Hlavne, že to svieti na stene.

8. Zápočet je dôležitejší než skúška
Plný počet bodov zo skúšky je 100 bodov. Aby ste spravili skúšku na trojku musíte získať minimálne 56 bodov. Tak to bolo aspoň za mojich nedávnych čias. Kľúčový moment je však v tom, že body, ktoré získate na zápočte sa vám pripočítavajú ku skúške. Takže ak zo zápočtu získate 25 bodov, na skúške vám stačí získať už len 31 bodov, aby ste ju mali v kapse.
Vždy sa naučte na zápočet. Pretože ak to nespravíte, aj tak sa to budete musieť naučiť na skúšku. Čím viac bodov máte zo zápočtu, tým ľahšia je skúška, na ktorú by ste sa aj tak museli naučiť to, čo na zápočet.
Výhody zápočtu:
-    obvykle naň stačí vedieť menej
-    cvičiaci sú benevolentnejší
-    lepšie sa opisuje z ťahákov a jeden od druhého

9. Dôležité: rozvrh a vyučujúci
Zabudol som na dôležitú vec. A tou je rozvrh, na ktorí vždy všetci s napätím čakajú, aby zistili, že je úplne nevyhovujúci, alebo až veľmi ústretový. Môže sa stať, že máte aj trojhodinové okná, alebo že máte cvičenie ráno o pol ôsmej a potom ďalšie o pätnástej a päť predmetov sa vám rozťahá na celý týždeň.
Toto je záležitosť vždy prvého týždňa v semestri. Vtedy musíte chodiť za jednotlivými cvičiacim a snažiť sa presunúť sa na inú, vám vyhovujúcejšiu hodinu, kedy sa tento istý predmet vyučuje. Vyučujúci sa vás pravdepodobne budú pýtať, či o tom váš cvičiaci vie, že sa chcete presunúť. Tu musíte vždy odvetiť, že samozrejme, dodať melodramatické reči o tom, že dochádzate a že máte zbytočne veľké okná – čo ale zvykne naozaj byť pravda. Ak ste schopní, dokážete si rozvrh natrepať aj do dvoch dní a zvyšok týždňa máte pre seba.
Takisto rozvrh nie je jediný dôvod, prečo sa presúvať medzi cvičiacimi. Veľakrát je to kvôli samotným cvičiacim, ktorí nielenže nie sú kompetentní učiť po pedagogickej stránke, ale aj po stránke ľudskej. Povýšený prístup je zanedbateľný. To si zvyknete hneď. Ale že od vás niekto vyžaduje krajné nezmysly, trestá vás čiernymi bodíkmi, vyhrážkami, že vám nedá zápočet a nepustí na skúšku, kým nevyhoviete jeho svojvôli. Keď učiteľovi vadí, že sa pozriete do okna alebo sedíte trošku bokom, alebo že proste neskáčete, ako si on práve vo svojej hlave zapíska, potom je pravý čas prejsť k inému vyučujúcemu. Rozdiely nebývajú len v povahách ale aj v tom, čo tí vyučujúci vyžadujú. Niektorí od vás chcú počas semestra oveľa menej tej nezmyselnej roboty než iní.

10. Oblečenie na skúškach
Na skúšku som prišiel v obleku dovedna trikrát. A jedenkrát z toho to boli štátnice. Prvýkrát som sa nechal obalamutiť rečami, že vyučujúca to naozaj vyžaduje a inak ma vyhodí, čo bola zase raz jedna psychokačica, čo si zas nejaké strašpitílko vymyslelo. Druhýkrát to bolo u profesorky, ktorá naozaj vyhadzovala zo skúšky kvôli tomu, že sa vám namiesto do očí pozerala na nohavice, alebo blúzku a zhodnotila, či je to vhodné šatstvo na jej skúšky, a tak zhodnotila, či ste si jej skúšku dostatočne alebo nedostatočne uctili. Inak naozaj stačí chodiť na skúšky v rifliach a mikinách, prípadne čiernych rifliach a schopnom pulóvri. Bohužiaľ, častokrát záleží viac na tom, ako vyzeráte, než čo máte v hlave.

11. Ako dlho sa učiť na skúšku?
Ak chcete mať kopu času pre svoj osobný život, ale aj kopu stresu pred skúškou, potom jeden deň. Pod jedným dňom mám na mysli zopár hodín deň pred skúškou, alebo aj vo vlaku v deň skúšky na ceste do školy. Ak to chcete mať v pohode a bez stresov, učte sa na skúšku deň a pol.

12. Z čoho sa učiť na skúšku
Zaručene len z prednášok. To je väčšinou 60 – 90 strán rukou písaného textu. Alebo z ťahákov. Keď som sa mal na marketing naučiť 400 stranovú knihu plnú nezmyselných kecov, ktoré mi v živote na nič nebudú, stiahol som z netu 20 stranový ťahák a ten som sa drvil. Vždy sa učte len z prednášok, alebo z ťahákov na nete. Ekonomická univerzita má kopu dobrých študentov, ktorí vytvorili super stránky, kde toho nájdete naozaj veľa... naozaj veľa ťahákov.

13. Ako sa učiť
Len žiadne bifľovanie. Mal som spolužiačky, ktoré sa chúdence na skúšky učili týždne od rána do večera a potom na niektoré otázky nič nenapísali, lebo mali okno. Biflili sa. Učte sa tak, že si prednášky pozorne čítate a snažíte sa pochopiť z akého uhla pohľadu sa na daný problém ten text pozerá. Naspamäť sa naučte nejaké tie odrážky a podobné vymenovávačky. Ale teda, aby som prezradil to tajomstvo. Pri čítaní prednášok si treba hlavne všímať terminológiu a tú kľúčovú podstatu textov plných väčšinou nepodstatných informácií, aby ste ju svojimi slovami na skúške vedeli napodobniť.

14. Kedy na skúšku?
Snažte sa dodržiavať zásadu, že nikdy nie v pondelok! Najideálnejší deň je štvrtok. Cez víkend sa prd naučíte, resp. sa budete musieť veľmi veľmi premáhať.


15. Za žiadnych okolností nezahadzujte termín
Aj keď ste ten text ani nevideli, aj keď nemáte ťaháky, nikdy nezahadzujte termín, na ktorý ste sa zapísali. Už mnohokrát som urobil skúšku tak, že som proste prišiel a dozor mal človek, čo celý čas pozeral do časopisu a my sme opísali. Stalo sa nám, že učiteľka povedala, že dajte indexy a zapíšem vám skúšku. Stalo sa, že vyučujúci odišiel z miestnosti, že mi niekto podal ťahák, že som si obkecávaním navymýšľal litánie a spravil som. Že mal niekto vypracované testy... Hocičo sa môže stať, a preto nikdy nezahadzujte termín.

16. Tipy a triky priamo na skúške
Samozrejme, ak ste aspoň raz prečítali prednášky, viete čoho sa tá skúška týka. Takže máme tu pár základných vecí.
Ťaháky, ktoré si natlačíte z netu alebo prefotíte od tých, ktorí ich pracne doma vyrobili. Ďalej opisovanie od suseda, radenie si. Mnohokrát sa k nám donieslo, že profesor zvykne dávať každý rok tieto a tieto otázky alebo otázky z tohto a z tohto súdka. Mnohé skúšky pozostávajú z testov, ktoré sa dajú pozháňať. Väčšinou kolujú testy na intrákoch – tak hľadajte u ľudí, ktorí sa tadiaľ potulujú, resp. tam bývajú.
A moja najužitočnejšia zbraň je obkecávanie. Vďaka nemu som urobil väčšinu skúšok. Výhodou je, že vás nemôžu vás prichytiť pri opisovaní. Funguje to nasledovne. Zamyslite sa nad otázkou a skúste si logicky vymýšľať, čo by k tomu mohlo patriť a zaobalujte to do dlhých odborne znejúcich viet. To je ďalšia podstata ekonomickej univerzity. Vyučujú tam primitívne veci, ktoré obalujú do maximálne nezrozumiteľných viet, len aby to vyzeralo vedecky. Ak k danej otázke treba napísať nejaké vzorce, napíšte ich tam a dajte do rámika, dobre to vyzerá. Ak vzorce neviete, dajte tam iné, ktoré viete, proste popíšte papier. Poviem vám, keď som obkecal matematiku, obkecal som už naozaj všetko. Keď napríklad dostanete otázku: Kedy sa účtovná jednotka stáva platiteľom dane z pridanej hodnoty, tak tam píšte, že máme rôzne druhy daní, že máme daň príjmov, z nehnuteľností, daň z pridanej hodnoty. Že máme priame a nepriame dane. Že fungujú na rôznych princípoch. Popíšte trebárs všetko čo viete o DPHčke, aj keď neodpoviete na otázku. Vždy popíšte celý papier!!!
Častokrát sa stáva, že profesor odpovede nečíta, iba prebehne očami, a keď vidí, že je popísaný papier, dá vám skúšku a môžete ísť domov.



Zhrnutie:

Skúšky nikdy nie v pondelok! Učiť sa len z prednášok! Nechodiť na prednášky! Pripraviť sa na zápočet! Nikdy nezahodiť termín! Vždy popísať celý papier, nech ide o akékoľvek bludy, pretože tie bludy sa často veľmi nápadne podobajú na bludy, ktoré tam od vás vyžadujú.

Štúdium na Ekonomickej univerzite, fakulte hospodárskej informatiky v odbore účtovníctvo – audítorstvo je absurdné. Ak ste kreatívny, inteligentný a s vlastnými názormi, nechoďte tam. Bude vás ubíjať svojou byrokraciou, nezmysleným memorovaním ešte nezmyselnejších informácií, ktoré sú napísané ešte nezmyselnejším spôsobom. Nebudete sa síce musieť drieť ako medici, či právnici, ale budete musieť neustále hľadať cestičky a kľučky ako to zvládnuť. Budete mať tú školu na starosti a to je veľmi vyčerpávajúce. Učenie sa vám znechutí, a začnete ho naznášať. Ja som mal účtovníctvo rád, dokonca som ho robil predtým než som šiel na výšku, aj počas výšky som ho ešte asi dva roky robil a tá škola s jej ľuďmi a ich mentalitou mi ho znechutili natoľko, že už nechcem účtovnícke tváre ani vidieť.
To je jeden typ ľudí: živí, entuziastickí, ústretový životu a ľudskému prístupu – takých bude táto fakulta vnútorne zabíjať.
Ďalší typ ľudí, pre ktorých je stvorená práve FHI, EU v BA sú pokorní ľudkovia s upípaným hláskom, ktorí na všetko prikývnu, všetkého sa boja, sú bez vlastného názoru a čo povie autorita, to je sväté. To sú tí, ktorí radi zatajtrdlíkujú, ako sa im zapíska. To sú tí, ktorí radi zahodia seba samých, aby sa prispôsobili prostrediu. A presne takých má EU vychovať, nových naprogramovaných bankárov, ktorí budú rapotať frázy, obchodníkov, ktorí budú rapotať frázy a strúhať naučená keep smiling masky, má vychovať ľudí, ktorí budú pracovať od rána do večera vo veľkých neosobných presklenných budovách nadnárodných spoločností a pýšiť sa tým, že sú dôležití a zarábajú ťažké prachy, ktoré nemajú kedy míňať, alebo ktoré míňajú na vytváranie imagu, do ktorého ich núti spoločnosť. To sú ti, ktorým nebude vadiť, rapotať frázičky, obliekať predpísané oblečky, a baviť sa na plytkých firemných večierkoch – väčšinou povinných. Takéto firmy chcú práve absolventov EU, pretože EU je zárukou, že vychovala tajtrdlíka bez vlastne osobnosti a schopnosti kreatívne myslieť.

Zhrnutie pre normálnych: EU, FHI, účtovníctvo audítorstvo, je o šikovnosti, organizácii a vašej flexibilite, ako vyštudovať tú školu relatívne bez námahy. Ja som prenášal len štyri predmety, diplomovku som napísal za týždeň, pričom som čerpal zo starých diplomoviek a na štátnice som sa učil celý jeden týždeň. Môj priemer známok bol 1,98 a známky zo štátnic som mal na jednotky.
Som novopečený inžinier a som nezamestnaný. Tá škola mi po vzdelanostnej stránke nedala absolútne nič, ale zato mi dala dve úžasné kamarátky, s ktorými práve zakladáme firmu. A pri rozbiehaní našeho biznisu nevyužijeme a ani nevyužívame nič z toho, čo nám trepali celých päť rokov do hláv. Využívame iba našu kreativitu, ako doteraz: kde čo zohnať, k čomu ako prísť, nájsť kľúčovú podstatu problému a určiť najschodnejšiu cestu k prekonaniu prekážky. Ale to vás na žiadnej škole nenaučia. A chcem len dodať, že titul z ekonomickej univerzity Ing. vám  otvorí brány do firiem, ktoré sú ako ona, hlúpa, neľudská a neosobná, prospechárska. Takže ja som študoval a získal titul, ktorý mi otvoril dokorán brány firiem, kam by som v živote nevkročil ako zamestnanec.

Inžinier
Poslední komentáře
22.04.2010 12:49:02: len si pozrite video, to vas iste navnadi :-) koho bavi politika, zurnalistika, biznis a vojny tak t...
27.12.2009 14:48:12: smileysmileysmileysmileysmileysmiley LIKE IT!!!!! bezva článok :D asi na EU nejdem ( tento rok maturujem) :D ..i...
15.01.2009 16:37:07: asi najlepsia vec,co som kedy cital... ale so studentmi sa vyjebava aj sa bude vyjebavat na kazdej ...
27.08.2008 16:42:27: Studujem pravo a mozem sa len smiat lebo az na tie obleky je to to iste :D
 
Provided by Dijko